Fotogaléria

Aktívny čas seniorov v Aktivitke

Komentovaná vychádzka po Ružinove

AKTIVITKA - Vychádzka po Horskom parku 2 - okolie Slavína, Hlboká cesta

Keďže nás jeseň obdarila bohatou priehršťou slnka a farieb, vybrali sme sa 11. októbra 2022 na potulky po Horskom parku. Stretli sme sa na kopci pod "Mičurinom" a pokračovali hore kopcom po Majakovského k bývalému zväzáckemu zariadeniu Pohoda, kde je aj dnes exkluzívny pod stromami ukrytý hotel. Oproti nemu cestu uzatvára komplex nových apartmánových domov, v danej lokalite pôsobiacich trochu nevhodne. Na križovatke s ulicou Francúzskych partizánov sme odbočili vpravo a ocitli sme sa v úvoze lemovanom múrmi. Ešte pred 3 - mi rokmi bol z ulice výhľad do údolia na kostol Panny Márie Snežnej a okolie. Dnes sa za múrmi skrývajú noví solventní majitelia, ktorí si prisvojili aj pekný výhľad. Okolo vodojemu sme prešli na Murmanskú výšinu, teraz zvanú Na Baránku. V roku 1934 tu zo zvyškov súsošia Márie Terézie z nábrežia Dunaja postavili pamätník obetiam 1. svetovej vojny. Autormi sú architekti Szönyi a Wimmer spolu so sochárom Rigelem. Oproti vyvýšenine si dal v r. 1885 postaviť neorenesančnú vilu s vežou advokát Aladár Zsigárdi. V r. 1910 prešla do majetku mesta a nasťahovali sa sem zamestnanci mestských vodární. Ich pričinením sa po vyhliadkovej veži a záhrade s exotickými drevinami prechádzali domáce zvieratá. Od r. 1990 je vila v súkromnom vlastníctve a po náročnej rekonštrukcii prístup k nej chráni umelecky poňatá neosecesná brána s motívom sovy. Cez ulicu, prvá vila Na Baránku je megalomanský dom v čierno - zlatom prevedení svedčiaci o vkuse a najmä solventnosti majiteľa.

A tak sme sa debatujúc presunuli až na Slavín. Tu, na bývalom Himmelbergu sú uložené pozostatky známych aj neznámych osloboditeľov mesta. Pamätník bol realizovaný pod vedením architekta Jána Svetlíka a otvorili ho v r. 1960 pri príležitosti 15. výročia skončenia vojny. Pomník má výšku 50 m a na vrchole pilóna stojí 12 m vysoká socha vojaka od Alexandra Trizuliaka. Vojak drží v ruke zástavu zakončenú pozlátenou hviezdou - táto sa stala predmetom záujmu jedného dobrodruha, ktorý sa vyštveral na pilón, ale čoskoro zistil, že precenil svoje sily a schopnosti. Dole ho museli dávať pomocou vrtuľníka... Pamätník sme obišli zozadu, kde za plotom stojí tzv. prezidentská vila, ktorej rekonštrukcia je v nedohľadne.

Po schodoch sme zišli na Havlíčkovu ulicu, kde sa o jedno popisné číslo 7 delia traja majitelia: 7a - terakotovými tehlami obložená vila Ruža, majiteľom ktorej je bývalý generálny riaditeľ Drevony, 7b - v pozadí zastrčený bungalov bývalého ministra a revolučného hovorcu, herca Milana Kňažka. Jeho susedia mu "ohľaduplne" zaclonili výhľad a tak sa môže pozerať stále len dopredu či dozadu. Na č. 7c stojí netradičná, všetkým prírodným zákonom vzdorujúca Bašternákova megavila. Je to luxusné rodinné sídlo, ktoré má na prízemí točňu, aby pani domu nemusela autom cúvať, na prvom poschodí je wellnes s bazénom, ktorý nemá žiadnu podperu.

Oproti nim na č. 16 je vila pôvodne z r. 1930 ku ktorej pristavali polkruhovitý objekt a originálnu kovanú bránu. Majiteľom bol znalec a obchodník s vínom Stano Kamenár, ktorému sa odnechcelo Bratislavy a ako rakúsky občan si kúpil v Hainburgu bývalý evanjelický kostol a dal si ho prerobiť na bývanie. Ďalej na ulici sa na č. 28 nachádza dom s ateliérom nedávno zosnulého ilustrátora a grafika Miroslava Cipára.

Takmer oproti stoja novostavby nájomných domov, ktoré nahradili pôvodné kúpalisko. Obyvatelia Horského parku márne bojovali za jeho obnovenie, no voči iným záujmom neuspeli. V zákrute stojí bývalý letohrádok grófky Szapáry, ktorý si v r. 1915 kúpil Henrich Prüger, ktorého zásluhou vznikol v Prešporku hotelový komplex Carlton - Savoy. On a jeho synovia viedli hotel, k vile prikúpili okolité pozemky a založili záhradníctvo Flóra - dnešná Prüger - Valnerova záhrada. Darilo sa im až r. 1926, kedy v dôsledku hospodárskej krízy skrachovali a majiteľ sa obesil v jednej z hotelových izieb. Vila prešla do majetku štátu, bola rozdelená na niekoľko bytov. Teraz je v rekonštrukcii a vo vlastníctve rodiny Varmužovcov a Bučkovcov (YEME a iné zdravé potraviny). Záhrada sa tiež revitalizuje.

Obišli sme veľký čierny obytný dom, ktorý bol v tejto lokalite postavený "na čierno". Za ním stojí známa krčma Funus, ktorú voľakedy prevádzkoval kostolník z neďalekého kostola. Tento kostol Panny Márie Snežnej projektovali v roku 1943 traja židovskí architekti ( Fuchs, Vécsei, Questler) s prísľubom, že nebudú deportovaní do koncentráku. Projekt dokončili a odmenou za prácu im bol odsun na istú smrť. Pri kostole stála 50 m vysoká veža s krížom, ktorý bol v noci osvetlený a slúžil ako navigácia. Ale keď sa staval Slavín, veža výškovo konkurovala pamätníku, tak musela byť z dôvodu " porušenej statiky" zbúraná. Pod kostolom v jame po bývalom kameňolome je Lurdská jaskyňa. Zásluhu na jej vzniku má v r. 1892 grófka Szapáry a zbožné občianky mesta. Na stenách je umiestnených niekoľko tisíc prosebných a ďakovných tabuliek. Socha Márie je z bieleho mramoru ktorej autorom je Fraňo Gibala a miesto dodnes slúži na tiché rozjímanie.

Zišli sme dolu do bývalého úvozu - na Hlbokú cestu. Prvá vila vľavo patrila skladateľovi Tiborovi Andrašovanovi, nasledujúca pôvodne romantická vila bola spolu so záhradouvzorkovňou výrobkov kamenárskeho majstra talianskeho pôvodu Vittoria Brunissa. Za socializmu tam žili výtvarníci Ján Lebiš a Viera Gergeľová, ktorí sa snažili záhradu ako tak udržiavať. Po zmene režimu kúpil celý objekt vtedajší majiteľ vydavateľstva Plus 7 dní p.Šimák. Napriek nesúhlasu pamiatkárov si presadil monumentálnu dostavbu. Po predaji nakladateľstva investoval peniaze do rekonštrukcie zámku v Pezinku. Tu si realizoval svoje vinárske aj zberateľské ambície. Zomrel náhle v r. 2021 a odpočíva na Ondrejskom cintoríne.

Posledná žltá vila s osembokou vežou nesie meno Karin po druhej manželke bývalého zápasníka a mafiána Jozefa Svobodu, zvaného Ušatý. Majiteľka si všetko zariadenie dala doviezť z Milána originály od Versaceho, dala si dostavať bazén a záhrada za domom je plná pochovaných psov, ktorí jej uhynuli. Ako vdova vilu nedávno predala Vietnamcom /údajne na účely ambasády/. Pod cestou stojí komplex bývalého sirotinca Maria Schutz z r. 1900. Trojramenná budova s vežičkou obložená červenou tehlou má nad vchodom zlatistú mozaiku s cirkevným motívom. Dnes slúži ako základná škola s vyučovacím jazykom nemeckým.

Oproti si v r. 1901 dal postaviť židovský lekár Schlessinger sanatórium - s rehabilitáciou, vodoliečbou, redukčným programom a pod. Pôvodný projekt bol od arch. Dionýza Milcha a nadstavbu v r. 1919 realizovali podľa návrhu Fridricha Weinwurma. V r. 1939 bolo sanatórium arizované a premenované na Grand. Po 2. svetovej vojne tu sídlila ortopedická a urologická klinika aj s biochemickými laboratóriami. Po zmenách v spoločnosti a v zdravotníckej starostlivosti bol objekt preklasifikovaný ako "nepotrebný" a tak bol predaný za symbolickú cenu. Dnes po rekonštrukcii slúži ako luxusný apartmánový dom a indickou reštauráciou Benihana.

Hlboká cesta končí budovou bývalej Obilnej komory od arch. Juraja Tvarožka /predtým sídlo ÚV KSS, dnes MZV SR/. Oproti stojí obytný komplex Krízer od arch. Weinwurma a Vécseia - doklad účelnej funkcionalistickej stavby. Na chodníku nájdeme pamätné "kamene" - dlaždice s menami rodiny Vécsei, ktorí boli zavraždení v koncentráku. Smerom na Štefánikovu ul stojí budova v ktorej sídli predsedníctvo SAV, predtým od r. 1930 tu bol Penzijný ústav /arch. Jindrich Merganc/. Na kraji Pražskej je budova známa ako bývalý Palugyaiov palác z r. 1872. Tu Jakub Palugyai pôvodom z liptovskej Palúdzky dorábal v pivniciach chýrne víno, ktoré vyvážal do celého sveta a potopilo sa aj s Titanicom. Dedo by asi nebol veľmi hrdý na svojho vnuka Juraja, ktorý sa v snahe zviditeľniť sa korzoval po meste s kohútom uviazaným na vôdzke.

Prešli sme sa malou časťou Bratislavy, pripomenuli si časy dávno minulé i tie novšie a dúfam, že čas a námaha neboli zbytočné, lebo naše mesto má ešte veľa neodhalených tajomstiev a zákutí.

Komentovaná vychádzka po Ružinove

Na miesto stretnutia nás prišlo 8, z toho 1 odvážny muž.

Hneď na začiatku Bachovej ul sa v bazéne skvela fontána Mária od P. Mikšíka, ktorá bola do Ružinov prenesená z Medickej záhrady. Ďalším zastavením bola impozantná fontána od A. Bilkoviča - Puk lipy na Exnárovej. Bazén okolo projektoval arch. Ilja Skoček a pôvodne to mal byť bazén s leknami...zostalo len pri čiastočne zreštaurovanej dlažbe. (viď foto 1). Popri presune sme si všímali dobové (1970 - 1985) mozaiky na stenách budov, v parčíku pred gymnáziom I. Horvátha sochu Kvet od T. Bártfaya až sme sa ležérnou chôdzou dostali na Ondrejovovu ul k fontáne Vodná ruža - tiež aj ako Lopatková fontána od V. Farára. Pôvodne mala byť o jedno okružie lopatiek širšia, ale majstri urobili okolitý bazén podstatne menší...a tak radšej zmenšili umelecké dielo, lebo asi vykopať väčšiu jamu je náročnejšie. (foto 2) Obišli sme budovu Lidl -u a prešli do časti Prievozu popri pamätníku Antona Srholca a rozpadávajúcej sa budove bývalej radnice (funkcionalistická stavba z r. 1935 od arch Ludwiga a Danielisa, na obvode je umiestnených 5 reliéfov od Aloiza Rigeleho). Za radnicou stojí obnovená historická Požiarna zbrojnica z r. 1923 - jediná na území Bratislavy a dodnes funkčná. Oproti sa k nebu vypína 6 poschodová veža evanjelického kostola z r. 1925. Kostol je jedinečný tým, že je na Slovensku jediným kostolom postaveným v kubistickom štýle. Aj vnútorné vybavenie, krstiteľnica a oltár sú čisto kubistické.

Kúsok ďalej sme si medzi činžiakmi pozreli grotu so sochou Panny Márie - asi pozostatok z pôvodnej zástavby. (foto 3) Kľukatými križovatkami sme sa presunuli na Rezedovu ul k fontáne Kvet od L.Gándla. Z mozaikového, už trochu časom poznačeného kvetu strieka životodarná voda - asi preto sa v okolí darí boroviciam, ktoré fontánu prerástli a ukrývajú ju pred ľudským zrakom. (foto 4 a 5) Idúc poza Retro sme si pozreli jedinú pamiatku na Jadran - pieskovcové súsošie. Bokom stojí červené kovové súsošie nazvané Svadba od Vl. Kompáneka.

Fontány v parku A. Hlinku sme si len pripomenuli, tiež sochu Zrod života od Erny Masarovičovej pred vstupom do polikliniky, súsošie Víly od Cvengošovej pred nemocnicou a sochu Vlada Dzurilu pred zimným štadiónom od J. Barinku. No a tu v parčíku ovievaní chladivým vánkom sme našu prechádzkuukončili.

Roky žijeme v Ružinove, ale tieto parky a zákutia sme doposiaľ nepoznali.

Už teraz sa tešíme na ďalšie odhaľovanie krás nášho mesta.